Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vývoj priemyslu na Slovensku

/ /


1 2 3 4 5

slovenský jazyk 5 strán (3004 slov) Čítané 43330 krát Hodnotené 509-krát


Slovensko sa všeobecne považuje za mladé priemyselné územie. Priemysel dlhé obdobie nemal dominantné postavenie v hospodárstve Slovenska. Od 70 – tych rokov 20. storočia získava priemysel zodpovedajúce postavenie v ekonomike Slovenska.

Vývoj priemyslu na Slovensku možno rozdeliť na 4 základné rozvojové etapy, ktoré sú totožné s významnými spoločensko - politickými zmenami.

Týmito etapami sú

obdobie do roku 1918                                                            
obdobie v rokoch 1918 - 1948
obdobie v rokoch 1948 - 1989
obdobie po roku 1989.

Obdobie vývoja priemyslu do roku 1918

Najskôr sa rozvíjala remeselná výroba s príchodom nemeckých kolonistov v 12. až 14. storočí a do konca 15. storočia dochádza na Slovensku k veľkému rozvoju baníctva a hutníctva. Vznikli významné banské mestské centrá – Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Spišská Nová Ves, Smolník a ďalšie. Vznikali mestské centrá, v ktorých významnú bázu predstavovali remeslá – Nitra, Bratislava, Trnava, Zvolen, Krupina, Košice, Levoča i ďalšie. Vznikali cechy a dochádzalo k spájaniu remeselnej a obchodnej funkcie miest.

V 16. – 17. st. došlo k významným inováciám v oblasti technológie výroby ako aj k rozvoju poznatkov príslušných vedných odborov ( prvé použitie pušného prachu v baníctve vo svete v Banskej Štiavnici,...).
V horských oblastiach stredného a východného Slovenska sa zakladali v 16. – 18. storočí početné sklárne, píly a papierne. Územie Slovenska bolo v priebehu 17. – 18. storočia remeselníckou a priemyselnou základňou celého Uhorska. Priaznivé podmienky pre vlastnú priemyselnú revolúciu sa na Slovensku vytvorili až v druhej polovici 19. storočia, čo bolo výrazné oneskorenie nielen v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami ( Anglicko, Nemecko, Francúzsko), ale aj v porovnaní s Českom. Očakávaná premena remesiel a manufaktúr na továrenskú veľkovýrobu sa v 18. st. a na zač. 19. st. neuskutočnila.

Predpoklad pre industrializáciu bolo rakúsko – uhorské vyrovnanie v roku 1867. Politické osamostatnenie Uhorska sa odrazilo v prudkom rozvoji priemyselného podnikania. Uhorská vláda podporovala industrializáciu krajiny prijatím viacerých zákonov tzv. industrializačné zákony prijaté postupne v rokoch 1881, 1890 a 1907, ktoré okrem iného podporovali prílev zahraničného kapitálu.

Zákony

1. Poskytovanie úľav na daniach a rôznych poplatkoch pre priemyselné podniky.

2. Výhodné železničné tarify pre prepravu surovín a výrobkov.

3. Priame finančné subvencie.

4. Pravidelné štátne objednávky na odbyt.

5. Colné opatrenia na ochranu domácej výroby.

Do Uhorska prichádzal kapitál rakúsky, francúzsky, anglický a nemecký. Na Slovensko pri rozvoji priemyslu prichádzal najmä uhorský kapitál. Industrializácia Slovenska sa stala jedným z nástrojov maďarizácie na Slovensku.
Veľký význam v rozvoji zohrala výstavba železníc. Prakticky v druhej polovici 19. storočia to bol jediný druh dopravy surovín a hotových výrobkov.

Najväčší rozvoj zaznamenali tie odvetvia priemyslu, ktoré využívali domáce surovinové zdroje a zároveň ich výrobky nachádzali odbyt na uhorských trhoch. Na továrenský spôsob výroby prešli odvetvia tzv. ľahkého priemyslu – potravinársky, drevársky, papierenský, kožiarsky, textilný a odevný. Význam malo aj spracovanie farebných a polymetalických rúd na Gemeri a Spiši. Najviac zamestnaných bolo v odevnom a potravinárskom priemysle, najmenej v chemickom.

Vývoj priemyslu v rokoch 1918 – 1948

Po vzniku ČSR sa priemysel musel prispôsobovať novej situácii. Stratili sa výhody vyplývajúce zo známej uhorskej industrializačnej politiky. Slovenský priemysel sa dostal do bezprostredného styku s industriálne najvyspelejšou časťou Rakúsko – Uhorska. Na Čechy pripadalo okolo 75% priemyselnej výroby celej monarchie. Zložitý proces vývoja priemyslu Slovenska je hodnotený ako stagnácia až odbúravanie priemyslu.

Hlavné dôvody

1. Strata protekčnej politiky.
2. Nižšia technologická vyspelosť priemyslu Slovenska.
3. Strata trhov pre odbyt výrobkov priemyslu Slovenska.     
4. Ekonomická zaostalosť územia Slovenska.
5. Nízka kúpyschopnosť obyvateľstva Slovenska.

Veľká časť českých národohospodárov zastávala v podstate ten názor, že priemysel na Slovensku je väčšinou umelý a skleníkový, v zmysle, že vznikal a môže fungovať len pomocou intervencií. Podľa nich sa z ekonomických dôvodov rozvoj priemyslu na Slovensku nedal realizovať. Slovensko sa malo zamerať na svoje poľnohospodárstvo a vybudovať ho.

Vývojom priemyslu v ČSR po roku 1918 boli najviac postihnuté hutníctvo a železiarstvo, chemický, textilný priemysel a sklárne. Odbúravanie priemyslu zasiahlo najmä až dovtedy slabo industrializované územia východného a južnej časti stredného Slovenska, čím sa prehĺbila existujúca územná nerovnomernosť rozloženia priemyslu.

Určité oživenie bolo v 30- tych rokoch, hlavne v ťažkom kovospracujúcom a chemickom priemysle. Zo strategických dôvodov boli na Slovensko relokalizované niektoré druhy výrob z ohrozovaných západnejšie položených oblastí Čiech. Napr. Škoda Plzeň do Dubnice nad Váhom, Zbrojovka Brno do Považskej Bystrice. V období 2. svetovej vojny sa prejavila výrazná priemyselná konjunktúra, pochopiteľne s dominanciou zbrojného priemyslu.
Slovensko sa v tomto období rozvíjalo pomalšie a zaostával najmä priemysel. Slovenský priemysel sa pri vzniku ČSR podieľal na hodnote jej priemyselnej výroby 8% a do roku 1937 sa zvýšil iba nepatrne – na 8,5%. Počet obyvateľov prislúchajúcich k priemyslu a poľnohospodárstvu sas vyrovnal až v roku 1962.

V období 1945 – 1948 sa na Slovensko premiestnila časť priemyslu z českého pohraničia. Rozhodujúci význam pre to mali 2 skutočnosti. 1. ideové zázemie, ktoré vytvorila komunistická strana dôsledným presadzovaním požiadaviek industrializácie Slovenska a 2. objektívna situácia, ktorá vznikla odsunom veľkej časti nemeckého obyvateľstva z českého pohraničia. Ministerstvo priemyslu tak splnilo úlohu vlády premiestniť závody s celkovou sumou 24000 pracovných príležitostí. Premiestnilo sa 245 z plánovaných 269 podnikov, z toho len 33 na východ. Takáto situácia bola charakteristická nielen pre východné Slovensko, ale aj ostatné, predtým zaostalé priemyselné oblasti ( Kysuce, Orava, Južné Slovensko) – nepripravenosť týchto oblastí z hľadiska infraštruktúry, dopravnej i technickej. Dochádzalo ku koncentrácii do už existujúcich priemyselných centier. V južných okresoch k týmto príčinám treba pripočítať ešte nevyriešenú otázku maďarského obyvateľstva.
Pri premiestňovaní išlo poväčšine o rozširovanie už existujúcich závodov a v menšej miere o založenie nového podniku na Slovensku.

Vývoj priemyslu v rokoch 1948 – 1989

Po februári 1948 dosiahli pozoruhodný rozvoj výrobné i nevýrobné odvetvia národného hospodárstva. Došlo k prudkému rastu priemyselnej výroby, ktorá postupne získala vedúce postavene v hospodárstve Slovenska. Priemyselná výroba vzrástla v roku 1985 58,6 krát v porovnaní s rokom 1937 a 29,9 krát v porovnaní s rokom 1948. Počet pracujúcich v priemysle sa zvýšil 4 krát. V roku 1945 sa Slovensko podieľalo len 8,2% na priemyselnej výrobe Československa a v roku 1985 až 30%. Postavilo sa viac ako 300 priemyselných závodov, v ďalších sa zvýšila priemyselná výroba. Po roku 1948 boli zmeny v jeho odvetvovej štruktúre a v jeho teritoriálnom rozmiestnení. Začali sa prudko rozvíjať odvetvia – priemyselné závody priemyselnej prvovýroby ,, priemyselných polotovarov“, pričom finalizácia výroby prebiehala v iných priemyselných závodoch, vo viacerých prípadoch mimo územia Slovenska. Pracovali spravidla na importovaných surovinách a preto bola ich prevádzka ľahšie zraniteľná.

Výrazne sa zvýšil význam odvetví ťažkého priemyslu. Nadpriemerný rast zaznamenal strojársky, elektrotechnický a kovospracujúci priemysel, chemický a gumárenský priemysel. Z odvetví ľahkého priemyslu bolo nad priemerom len odvetvie skla, keramiky a porcelánu. Relatívne poklesol podiel tých odvetví, ktoré využívajú prevažne domáce suroviny a materiály ( priemysel stavebných hmôt, papiera a celulózy, drevospracujúci, potravinársky).

Tento vývoj však nebol až taký priamočiary- viaceré vývojové etapy.

1. etapa – program povojnovej obnovy národného hospodárstva, znárodnenie priemyslu a premiestňovanie priemyslu – do 1960. V ďalšej etape sa spomaľuje tempo rastu priemyslu Slovenska. Ukázali sa náročné najmä stavby veľkých priemyselných kombinátov (VSŽ, Duslo Šaľa,...). 3. etapa – 70- te roky a 80 – te roky – dominantná snaha jeho intenzifikácie tzn. implantácia výrobných programov založená na intenzívnych faktoroch rozvoja priemyslu.

Vyrovnávanie hospodárskeho rozvoja a životnej úrovne sa vzťahovalo aj na jednotlivé regióny Slovenska. Priemysel, často jediný priemyselný závod, sa stáva bázou rozvoja jednotlivých miest. Tieto závody napomáhali rastu obyvateľstva jednotlivých miest a industrializácia ako taká bola významným predpokladom urbanizácie Slovenska.

Treba priznať mimoriadny prínos socialistickej industrializácie Slovenska k jeho všeobecnému regionálnemu rozvoju. Bol ukončený proces industrializácie – podporila rozvoj jednotlivých miest, zvýšila sa urbanizácia, zvýšila sa životná úroveň obyvateľov.

Negatíva

1. Zlá odvetvová štruktúra priemyslu – energeticky veľmi náročné odvetvia.
2. Porušenie vzťahu medzi vytvorenými pracovnými príležitosťami a zdrojmi pracovných síl. Disproporcie aj medzi primárnymi zdrojmi energie a miestami lokalizácie odvetví náročných na energiu.
3. Vážne narušené životné prostredie.
4. Nedostatky v organizácii a riadení priemyslu.

Vývoj priemyslu po roku 1989

Kľúčovým nástrojom ekonomiky štátu bola privatizácia.

vlna tzv. veľkej privatizácie prebehla v rokoch 1991 – 1993. Dominovala kupónová privatizácia. Privatizovaný majetok bol v účtovnej hodnote 79,7 mld. Sk, z čoho priame predaje v tomto období predstavovali len majetok v hodnote 12,7 mld. Sk. Kupónová privatizácia bola rýchla, mala veľký rozsah, vyriešila problém nedostatku voľného investičného kapitálu.vlna prebehla v rokoch 1995 – 1998. Vláda zrušila kupónovú privatizáciu a priamymi predajmi boli predané podniky v účtovnej hodnote 109,2 mld. Sk. Cena podnikov bola stanovená na výrazne nižšej úrovni. Podmienkou predaja priemyselných podnikov v rokoch 1996 a 1997 bolo realizovať do kupovaných podnikov investície, ktoré sa buď odpočítali z ceny alebo ich diskontovanie bolo zahrnuté v cene. Dôležitým momentom z pohľadu štátu boli úvery a spôsoby ich (ne- )splácania, ktoré dostávali noví ,,privatizéri“ od bánk.

Metóda privatizácie z rokov 1995 – 1998 výrazne ovplyvnila štruktúru a výkonnosť priemyslu Slovenska. Privatizované podniky – Istrochem, Slovnaft, VSŽ, SCP, Nafta Gbely, Duslo Šaľa.

Napr. Fond národného majetku predal 39% akcií Slovnaftu 23.8. 1995 akciovej spoločnosti Slovintegra, ktorú vlastnili manažéri Slovnaftu. Účtovná hodnota balíka akcií bola 6,4 mld. Sk, kúpna cena 1 mld. Sk, prvá splátka len 100 mil. Sk. Zbytok rozvrhnutý na 10 rokov. Štát prišiel o 4 mld. Sk. Navyše novému majiteľovi bolo neskôr 84% kúpnej ceny (840 mil. Sk) odpustených.

Konkrétne problémy súvisiace s privatizáciou môžeme zhrnúť do niekoľkých bodov:

a)rýchlosť privatizácie
b)metódy privatizácie
c)dopad na rast nezamestnanosti
d)privatizačná postupnosť – privatizácia prirodzených monopolov je zložitejšia ako privatizácia podnikov, kde je konkurencia, preto bola odložená. Riziko pretrvávania deformovaných cien.
e)transparencia – korupcii a svojvoľnému rozhodovaniu niekoľkých úradníkov malo zabrániť schvaľovanie priamych predajov vládou. Presunutím kompetencií na Fond národného majetku sa vláda V. Mečiara týchto povinností zbavila.
f)politické vy(zne- )užitie – politické zmeny majú výnimočnú príležitosť využiť privatizovaný majetok na získanie podpory hospodárskych kruhov
g)použitie výnosov z privatizácie – predpokladalo sa využitie prostriedkov na nevyhnutné náklady spojené s reformami, budovanie chýbajúcich infraštruktúr, ale aj na preškolovanie nezamestnaných
h)nedostatok domácich investičných zdrojov.

Konverzia zbrojárskeho priemyslu

V priebehu 80 – tych rokov 20. storočia patrilo Československo k najvýznamnejším výrobcom zbraní na svete. Zmenou geopolitickej situácie vo svete, ale aj v dôsledku znižujúceho sa dopytu po tomto druhu zbraní zbrojárska výroba postupne začala strácať trhy.

Objektívne príčiny

a) zmena geopolitickej situácie
b) rozpad ZSSR
c) zmenšenie domáceho trhu
d) ukončenie dlhotrvajúcich vojnových konfliktov
e) nepriaznivá sortimentová štruktúra a technologická zaostalosť zbrojárskeho priemyslu.

Subjektívne príčiny

a) rýchla transformácia na civilnú výrobu
b) neschopnosť slovenskej vlády zabezpečiť predaj zbraní
c) problémy so štátnym vlastníctvom, politicky motivovaný vývoj a nejasné smerovanie odvetvia.

Kľúčové slová (skús tiež tieto kľúčové slová)


priemysel vyvoj priemyslu

Podobné referáty


Názov Kategória Dátum Rozsah Škola Hodnotenie
Vývoj techniky na SlovenskuSlovenské dejiny8.12.200515 strán

1 2 3 4 5

Strediská výroby - východná oblasťGeografia13.12.20051 strana

1 2 3 4 5

Anglická priemyselná revolúciaSvetové dejiny14.12.20053 strany

1 2 3 4 5

Geografia svetového hospodárstvaGeografia14.12.20054 strany

1 2 3 4 5

História výroby oceleSvetové dejiny23.12.20053 strany

1 2 3 4 5

História hutnictva striebraEkonómia23.12.20054 strany

1 2 3 4 5

Ekonomika životného prostrediaEkonómia14.1.20065 strán

1 2 3 4 5

Manufaktúrna výroba, poľnohospodárstvo, a obchodné začiatky novovekuSvetové dejiny16.1.20061 strana

1 2 3 4 5

Textilný priemyselUmenoveda8.2.20061 strana

1 2 3 4 5

Priemysel na SlovenskuGeografia11.3.20062 strany

1 2 3 4 5

Diskusia (0 príspevkov)


pridaj príspevok