Raný stredovek

Rímsky cisár Traján zomrel r. 117 n. l. Za jeho vlády Rímska ríša dosiahla najväčší rozmach. Cisár vládol nad väčšinou Európy, severnou Afrikou a Stredným východom. Milióny ľudí platili Rímu dane a dodržiavali rímske zákony. O 50 rokov neskôr však museli občania ríše bojovať o svoje životy. Rím sa stal terčom útokov. NÁjazdníci Príslušníci germánskych kmeňov sa pokúsili dobyť Rím ako prví.


Zaútočili naň r. 167 n. l. Rímski cisári odvtedy viedli márny boj za udržiavanie rímskej moci pred hordami barbarských útočníkov z mnohých a rôznych končín. Posledného rímskeho cisára zosadili r. 476 n. l. Ostrogóti, jedna skupina nájazdníkov. R. 546 bolo už mesto takmer spustnuté a na jeho uliciach rástla tráva. Koniec ríše Ľudia žijúci v tých časoch pociťovali zánik Západorímskej ríše ako koniec sveta. Pevnú rímsku vládu vystriedalo násilie a neistota.


Obchodovanie bolo prerušené , mestá upadli, rímske cesty a mosty sa rozpadli, zlodeji sa skrývali po poliach a v lesoch. Dokonca i mocná rímska armáda slabla a vojaci brániaci odľahlé provincie dezertovali a vracali sa domov. Zistili, že nemôžu vyhrať nad početnými nájazdníkmi.