Obec leží na ľavom brehu rieky Žitavy, západná časť na mokrej nive Žitavy a jej ramena Chrenovky. Do extravilánu obce zasahujú západné svahy Pohronskej pahorkatiny. Jej pôdy sú nivné, lužné, černozemné. Obec bola osídlená už v neolite, našli sa tu stopy po želiezovskej kultúre.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1293 s historickým názvom obce Vhay a Ohay. Dedina bola majetkom zemianskych rodín od ktorých väčšiu časť odkúpil statkár Richard Baer. Neskôr sa stal vlastníkom továrne na výrobu škrobu a liehu, ktorá existuje už od roku 1894. Jemu patril aj majer Hermina. Prvý kostol postavili v roku 1708, terajší je z roku 1873.
V Dolnom Ohaji
žije viac ako 1 700 obyvateľov a pri sledovaní etnickej príslušnosti sa k slovenskej národnosti hlási väčšina obyvateľov (viac ako 95%).
V obci sa rozvíja i priemysel, pôsobia tu podnikateľské subjekty s rôznym zameraním počnúc poľnohospodársko-potravinárskou produkciou, ďalej výroba nábytku, polygrafia a reklama, rôzne služby a samozrejme obchody. Dolnoohajská pálenica má dobré meno v širokom okolí.
Miestnu kultúru reprezentuje matičný spevokol a ochotnícky divadelný krúžok zriadený Maticou slovenskou. „Ohajská“ futbalová jedenástka svedčí o tom, že šport má v obci „zelenú“.
http://www.youtube.com/watch?v=aCp6wmazFfw
Medzi architektonické dominanty dediny patrí kultúrny dok, obecný úrad, miestny mlyn a škrobáreň.
V rokoch 1848-1865 pôsobil v Dolnom Ohaji Juraj Holček, rímsko-katolícky kňaz a národný buditeľ.
POLOHA OBCE
Vzťah k vyššej územnej jednotke
Dolný Oháj administratívne patrí do okresu Nové Zámky. Okresné sídlo je vzdialené 22 km a nachádza sa juhozápadným smerom od obce. Na Nové Zámky je Dolný Oháj naviazaný časťou pracovných príležitostí, vyššou administratívnou, obchodnou, obslužnou a kultúrnou vybavenosťou.
Nové Zámky sú tiež dôležitou dopravnou križovatkou nadradenej železničnej a autobusovej dopravy.
Niektoré funkcie vyššej občianskej vybavenosti a časť pracovných príležitostí preberá aj mesto Šurany, ležiace 12 km západne od obce.
Krajské sídlo Nitra je vzdialené od Dolného Ohaja 40 km smerom severozápadným. Prístupné je cez Šurany a cez Vráble. Nitra poskytne ďalšie služby, ktoré chýbajú v Nových Zámkoch a v Šuranoch.
HUMÁNNA GEOGRAFIA
História
Osídľovanie Dolného Ohaja
Prvé osídlenie Dolného Ohaja zaznamenávajú archeológovia z mladšej doby kamennej (neolitu), ktorej začiatky sa na Slovensku datujú k roku 5 000 pred Kr. V dejinách ľudskej spoločnosti to bola mimoriadne významná epocha, nakoľko sa spája s prítomnosťou najstarších roľníkov, postupujúcich z Prednej Ázie cez Balkánsky poloostrov až hlboko dovnútra európskeho kontinentu.
Hlavným zamestnaním obyvateľstva sa stalo pestovanie pšenice dvojzrnovej s prirodzenými prímesami pšenice jednozrnovej, v menšom rozsahu i prosa siateho, neskoršie i jačmeňa siateho, ľanu a zo strukovín hrachu a šošovice kuchynskej. Okrem skrotenia psa nadobúdajú ľudia v tomto období prvé skúsenosti s domácim chovom zvierat, predovšetkým hovädzieho dobytka, ošípaných oviec a kôz. Lov divých zvierat, ktoré boli dovtedy hlavným zdrojom obživy, sa stáva len doplnkovou zložkou potravy.
Vznik poľnohospodárstva podmienil vznik nových remesiel, najmä hrnčiarstva a tkáčstva, zdokonaľujú sa však i kamenné a kostené nástroje (sekery, mlaty, motyky, dláta, šidlá a mnohé iné). Budujú sa stálejšie osady a miesto jaskýň a zemnicových obydlí, používaných v staršej dobe kamennej, sa stavajú domy s drevenou (kolovou) konštrukciou, so stenami obmazanými hlinou, dlhé 10-40 metrov.
Rozvoju poľnohospodárstva napomáhalo i teplé a vlhké atlantické podnebie s teplotami vyššími o 3-4o C a zrážkami o 60-70 % väčšími ako dnes. Osídľovali sa najúrodnejšie pôdy na juhozápadnom a východnom Slovensku do nadmorskej výšky 350 metrov, predovšetkým v blízkosti vodných tokov. Najhustejšie osídlenie (na západnom Slovensku) zaznamenávame v povodí riek Nitry, Žitavy, dolného Hrona, Ipľa a stredného Považia. Niet divu, že obyvatelia z mladšej doby kamennej i z neskorších období sa usídlili aj na území dnešného Dolného Ohaja.
Pôvod názvu a počiatky obce
Dolný Ohaj
Pôvodne sa názov obce odvodzoval asi od slovnej pôvodiny staroslovienskeho ogoj-, čo v obsahovom význame znamenalo približne to, čo súdobý výraz „hojnosť“, pomenúvajúci štedrosť, mnohosť, dostatok (niečoho, v niečom a pod).
Ak koncovku hoj-, starosloviensky vyslovovanú goj- (porovnaj hoj-hojný, goj-gojný), porovnáme so srbochorvátskym ogojče alebo s bulharským Ogoja, alebo s osobným menom srbochorvátskeho pôvodu ogo-jen, tak nám tieto porovnania jednoznačne dokazujú slovanský etymologický pôvod názvu obce.
Tendencia pomaďarčovania názvov pôvodných slovanských sídiel sa objavuje ku koncu 10. a začiatkom 11. storočia, kedy sa na území Slovenska, predtým Veľkej Moravy, usádzajú staromaďarské kočovné kmene. Meno obce sa po prvý raz spomína v listine z roku 1293 ako menšia osada pri rieke Žitave – Vhay – vyslov „uhaj“, čiže Ohaj.
Podľa miestnej farskej kroniky (Historia Domus, Rim.kat.farský úrad Dolný Ohaj) sú variácie slovných výrazov (Ogoj, Vhaj, Oahaj) odvodené voľný pretlmočením domnelého pôvodného významu ako obydlia v háji. V XIV. Storočí nachádzame vo Veľkom registri pápežských desiatkov farnosť a k nej prislúchajúcu kominutu – Caph Tahy.
Miestopisné označenie Caph Tahy je slovná skomolenia názvu osady, ku ktorej došlo nepresným záznamom zapisovateľov z inojazyčného prostredia.
V niektorých písomných pamiatkach neskorého stredoveku (14.storočie) sa vyskytujú názvy obce s viac alebo menej obmeneným slovným tvarom. Pomenovanie Oahaj, slovenský ekvivalent hohaj, nájdeme v súpisnom majetkovom liste roku zemana Antona (Anthonius de Oahaj z roku 1342). Listina datovaná z roku 1321 uvádza zemanov Jakuba a Tomáša z Ochay a osada ohej je spomenutá v odročovacej súdnej listine adresovanej ohasjským šlachticom (polovica 14.st.). V súpise škôd napáchaných Turkami z roku 1534 sa nachádzajú údaje z osady Ohaij.
V dnešnom tvare názvu obce Dolný Ohaj, ktorý sa používa od roku 1918, je na konci koncovej slabiky –a- (Oh-a-j), čo predstavuje z prvšieho ogoj etymologický vplyv podľa maďarského vývinu a eliminované koncové –j-, zvýrazňujúce neskorší vývojový vplyv viažúci sa k slovenskej výslovnosti.
Osada Ohaj v prvej písomnej zmienke
Najčastejšie listiny v prípade Ohaja sa dotýkajú majetkovo- právnych záležitostí. Nakoľko existovala v Ohaji farnosť už v 13. storočí, je pravdepodobné, že sa tu sčasu-načas vyhotovila nejaká písomnosť. Z toho sa nezachovalo nič, nakoľko počas tureckých nájazdov (do konca 17. storočia) bola obec niekoľkokrát vyplienená, teda aj farské záznamy sa najskôr zničili.