Obdobie slovenskej stredovekej literatúry (1000 – 1500)

literatúra písaná po latinsky, česky a slovakizovanu češtinou. Veľkomoravská ríša zaniká na začiatku 10 str. sa slovenské územie stáva súčasťou feudálneho Uhorského štátu (je pod nadvládou Maďarov). Slovanská vzdelanosť je na vyššom stupni – maďarské kmene preberajú spoločenské, kultúrne hodnoty a slovnú zásobu.

Cirkevné školy – vychovávajú kňazov, mestské školy – poskytujú základné vzdelanie.

1465 – Academia Istropolitana (zanikla v roku 1491)

Vývoj slovenskej národnej kultúry brzdila feudálna rozdrobenosť krajiny, príchod nemeckých kolonistov, politická a spoločenská situácia vtedajšieho Uhorska.

V polovici 15 str. – myšlienky husitstva, ktoré šíria študenti študujúci na Pražskej univerzite. Druhá polovica 15 str. – myšlienky humanizmu a renesancie.

Hoci úradným jazykom je latinčina, predstavitelia vyšších spoločenských vrstiev používali češtinu – stáva sa na niekoľko storočí náboženským a literárnym jazykom na našom území. Literatúra má výlučne náboženský charakter – kazateľská a mravoučná (exemplá) a svetská literatúra (zapisovaná v kódexoch). V literatúre splývajú náboženské a svetské prvky.

poézia – latinské cirkevné piesne

próza – najrozšírenejšie sú legendy – latinské majú umeleckú a historickú hodnotu.

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi

napísal Maurus, zobrazuje život oboch mníchov, je stručná s jednoduchým hovorovým štýlom

Tri Legendy o sv. Štefanovi

jeho boje s maďarskými pohanským kniežatami a úsilím o upevnenie kresťanstva v Uhorsku

dráma – vyvinula sa z kresťanských náboženských obradov, hrali sa po latinsky a nemecky, neskôr nadobúda charakter ľudových hier.

kronika – zobrazovanie historických udalostí spájaných s fantastickými bájami a povesťami:

Anonymova kronika – činy Uhrov

Kronika Šimona z Kézy

Literatúra písaná po česky – začiatky v 14 str., má náboženský a mravoučný charakter

Hymnické piesne Vitaj milý Spasiteľu, Spišské modlitby.