Egejská kultúra

Egejská kultúra alebo krétsko-mykénska kultúra je súhrnné označenie pre kultúry Egejskej oblasti v medenej a bronzovej dobe. Vyvíjala sa pod vplyvom vyspelých kultúr Ázie a Egypta. Egejskú kultúra rozdeľujeme do dvoch etáp: Mínojské obdobie a Mykénske obdobie. Svojou vyspelosťou sa stala základom gréckej kultúry

Vyvíjala sa na ostrovoch medzi Gréckom a Malou Áziou, po prvý raz preniesla egyptskú a mezopotámsku tradíciu na európsku pôdu. Egejčania dávajú rámec dojmom z prírody. Rámec obrazu je doslova egejským vynálezom a naše zlaté rámy sú ešte vždy ohlasom egejských dekoratívnych predlôh.

Z obrazov žiari jasný svit a postavy prekypujú mladistvou silou. Majú široké ramená, osie pásy a silné svaly. Nezaoberajú sa vojnou, ale radostnou hrou a čulým športom (boxom, zápasením, tancom). Scény, plné mladistvej radosti zo života, sú nevinné, pokojné, idylické. Egejčania mali veľmi radi kvety, ktoré sa často vyskytovali na nástenných maľbách. Pohľad Egejčanov bol jasne zameraný na prírodu. A príroda, o ktorú tu ide je ostrov, pobrežie a more. Motívy čerpajú predovšetkým z morského sveta – delfíny.

Ženy hrali v egejskom spoločenskom zväzku významnú úlohu, boli v podstate rovnoprávne s mužmi. Tento vplyv žien možno vidieť aj z nespočetných šperkov a rafinovane vyšpekulovaných drobnôstok zo zlata, striebra, slonoviny, skla alebo z krištáľu.

Architektúra:

budovali veľké mestá s palácmi a hradmi, stavali poschodové domy s výťahmi a vodovodmi, steny ozdobovali monumentálnymi freskami, používali kameň, tehly a drevené stĺpy rozširujúce sa zdola nahor. Obytné domy mali obdĺžnikový pôdorys a boli postavené z kameňa a sušených tehál. Mali malé miestnosti, chodby a tvorili súvislé rady pozdĺž ulíc. Paláce mali štvoruhlasté nádvorie, silne inšpirované východnými vplyvmi. Všetky paláce mali obdĺžnikové námestie, svojou koncepciou boli vzdušné, pôsobili ako labyrinty. Po ich násilnou zbúraní na ich mieste vyrástli nové, druhé krétske paláce, ktoré mali podobný pôdorys a ich steny boli pokryté veľkolepými freskami.

Palác Knossos bolo stredisko minojskej civilizácie na severnom pobreží Kréty. Palác zaberal asi 10 000 m2. Z mytológie je palác známy ako sídlo kráľa Minoa s povestným Minoovým labyrintom, v ktorom na orientáciu bolo treba Ariadninu niť. Sled archeologických vrstiev paláca je základom členenia minojskej civilizácie.

Sochárstvo, keramika:

Zachované vázy a konvice sú jedným z vrcholov svetovej keramiky. Najstaršia ručne modelovaná keramika sa nazýva kamarská podľa miesta nálezu - jaskyne Kamares na južnej strane pohoria Ida. Ale výrobky v tomto štýle sa našli aj vo Faiste. Zdobené boli motívmi kriviek a špirál bielej farby na čiernom podklade so škvrnkami žiarivých farieb - červenej, žltej, hnedooranžovej. Táto keramika nie je zaujímavá len z technického ale aj z estetického hľadiska. Patrí k najpôvabnejšej keramike staroveku.

Sochárstvo v tom období sa nezaoberalo väčšími sochami, ale len malými soškami, ktoré najčastejšie zobrazovali buď hadiu bohyňu alebo kňažky s hadmi ovíjajúcimi sa im okolo rúk. Sošky boli vyrábané z hliny, bronzu, alebo slonoviny a boli maximálne 25 cm vysoké.

Maliarstvo:

Maľby a fresky sa nachádzali na stenách palácov a zo začiatku znázorňovali ľudské postavy. Telá boli maľované spredu, ale hlavy z profilu. Minojci nepoznali priestorovú hĺbku. Neskôr sa aj v tejto oblasti začal uplatňovať prírodný motív. Známe sú napr. delfíny z kráľovninho magarónu v Knosse.

Na maľbách boli zachytené aj výjavy zo života. Napr. prinášanie obetí radom mužov a žien, sediace alebo stojace skupinky žien s odhalenými prsiami, výjavy z obradu s býkom a iné.

Steny kúpeľní boli obložené alabastrom a vyzdobené freskami. V kúpeľniach boli pohodlné hlboké terakotové vane, z vonkajšej strany zdobené abstraktnými vzormi a zvnútra obrazmi delfínov a rýb.

POUŽITÁ LITERATÚRA:

1. Predškolská výchova, časopis, č. 6 – júl/august 20006/07, str. 19 – 21, ISSN 0032-7220

2. R. D. Johansen, Umenie okolo nás, vydav. Obzor Bratislava, r. 1970, počet strán 208

3. Egejské umenie, Minojská kultúra, (autor neuvedený), citované dňa 14. 10. 2008 a

13. 12. 2008, dostupné on-line: sk.wikipedia.org/wiki/Minojsk%C3%A1_kult%C3%BAra